English Dream/5

21. června 2012 v 17:07 | Mrs.Storm |  5.Kapitola-English Dream

Aspoň to skúsim
V chate bola príšerná nuda. Babička a teta sa o mňa starali ako vedeli. Mávala som závraty, hlava ma bolela,rana občas dokonca krvácala. Väčšinou som na parapetnej doske, opierala sa o vankúš a otvoreným oknom pozorovala dokonalosť prírody. Môj pobyt v Tatrách bol samí dážď. Neprekážalo mi to. V izbe som bola neustále. Aj dnes pršalo. V rukách som držala mobil a prezerala si staré smsky s Rišom. Na chate som už 3 dni. Vystrčila som ruku von. Dôverne známe kvapky mi aj teraz príjemne tancovali na ruke. Predstavila som si aké krásne by to bolo s Rišom tu. Milujeme prírodu. A Terrie...Ako by jačala keď by videla hmyz. Jej hyení smiech si viem predstaviť aj teraz. Usmejem sa. Nevedela som čo chcem. Boli to tie prázdne dni, ktoré neznášam. Písanie mi chýba priznávam. No načo písať keď to človek nevie?

Včera večer som sa však neovládla. Po milej Rišovej smske som zobrala do ruky kúsok papiera a napísala zopár veršov. Písanie básni mi nikdy nešlo no toto sa podarilo. Pristihla som sa ako si pohmkávam melódiu, ktorá by sa k tomuto textu hodila. Pocítila som brnkanie v žalúdku. Dobrý pocit. Okamžite som papier pokrčila a šmarila ani neviem kde. Teraz tu takto sedávam, prijímam jedlo a čakám na smsky od Riša. Má však aj iné aktivity. Buď je s bratrancom v posilňovni, hrá hokej, florbal, futbal alebo robí niečo užitočnejšie. Terrie samozrejme tiež. Buď sa stará o svoju záhradku, pozerá filmy alebo je vonku s kamošmi. Som od nich tak ďaleko! S otrasom mozgu sa toho veľa robiť nedá. Práve som sa sústredila na rám okna keď som pod sebou začula dokonalú angličtinu: ,,Oh my god Harry! This is civilization!!! We proved IT!" Vyklonila som sa z okna. Zbadala som ženu, ktorá trochu krívala, mala na sebe teplý sivý sveter, športové nohavice,žiarivo červené vibramy a tmavý batoh. Bola dosť špinavá a unavená, opierala sa o provizórnu palicu z dlhého hrubého pokriveného konára. Za ňou šiel statný chlapec s tmavými kučerami, svietiaco zelenými očami a zvláštne vykrojenými ústami. Chlapec bol na tvári dosť doráňaný no napriek bledosti vyzeral svieži. Takmer som spadla z parapetnej dosky. ,,Can I help you?" zakričala som neuvážene. Vzápätí som sa túžila prepadnúť pod šíru zem. Chlapec na mňa zvedavo pozrel. Mal krásne zelené oči. Preglgla som. ,,Rozumieš po slovensky však?"vybalil na mňa dokonalú slovenčinu. Pevne som zovrela parapetu a prikývla som. ,,Prepáč stratili sme sa...Nevieš kde je tu najbližší doktor?" Nohy som spustila cez okraj von tak ako som bola zvyknutá z detstva. Chlapec sa postavil pod okno: ,,Chytám ťa." Žiarivý úsmev príjemne hrial. No moja povaha je moja povaha. Som samotár a všetko robím sama. Nenávidím pomoc. Pokrútila som hlavou. ,,Ale no tak, ešte si niečo urobíš." Rázne som krútila hlavou. Pomoc neprijímam od nikoho. Pomoc znamená dlh. Nemám rada dlhy . Natočila som sa bokom od jeho rúk. Ľahkým vyhupnutím som zoskočila. Skoro okamžite som pocítila pevné ruky na mojom páse. Nohami som sa zaryla do kamienkov a ruky,ktoré mi zvierali pás pevne odtiahla. ,,Žiadna pomoc. Odpúšťam ti lebo si Angličan a vyzerá to tak, že slovenčine celkom nerozumieš," povedala som chladne. ,,Doktor je od tadeto síce ďaleko, ale moja teta má zdravotný kurz, tak pár škrabancov bude vedieť ošetriť." Zaviedla som ich do kuchyne. Babka zalamovala rukami. Teta sa prihovárala chlapcovi a žene dokonalou angličtinou. Čo to som rozumela. Stratili sa asi predvčerom, pretože ich uchvátilo jazero. Jasné moje tiché miestečko. Ak sa tu nevyznáte ľahko sa môže stať, že pri jazere zablúdite. Keď usúdili, že je čas sa vrátiť nemohli nájsť cestu späť. Prespali na strome, z ktorého potom žena spadla. Teta jej nohu ošetrila, ale vraj ma zavretú zlomeninu. Chlapcovi, ktorý sa volá Harry Carlton ošetrila rany. Vyzeralo to bolestivo, ale on pokojne sedel a zelené oči upieral na mňa. Bola som z toho nesvoja. Neznášam to. Zagánila som naňho a vypochodovala hore. Dopoludnie som strávila na facebooku. Na obed som ako vždy šla do jedálne, preplnenej hosťami. Pri stole, pri dverách kde zvyčajne jedávam ja teraz sedel ošetrený Harry. Snažila som sa zakryť prekvapenie a sebaisto som vpochodovala do kuchyne. ,,Čo robí ten chlapec pri mojom stole?" ,,Museli sme mu niekde dať najesť. Nerob drahoty. Je náš hosť," vysvetlila mi teta. ,,Really?" zatiahla som ironickou angličtinou. ,,Real," odsekla. ,,Oh..A kde bude spinkať hmm?" opýtala som sa stručne. ,,Zabudla si, že podkrovná izbička je voľná?" Skvelé takže budú chrápať rovno nadomnou. Odpochodovala som naspäť do jedálne a sadla si oproti novému hosťovi. Dôkladne som si prezerala červeno biele kocky na obruse. ,,Takže ty píšeš áno?" oslovil ma konverzačným tónom typu viem o tebe všetko. Takmer mi zabehlo. Prižmúrila som oči. ,,Nie, nepíšem." Nadvihol obočie. ,,A toto?" hodil mi pokrkvaný kus papiera. Vyrovnala som ho. Moja ,,pesnička" . ,,Odkiaľ to máš?" ,,Našiel som to v našej izbe pod nočným stolíkom. Je pekná," vysvetlil. Zovrela som pery. Ja hlupaňa. Tú pieseň som písala hore v podkrovnej izbe kde nikdy nikoho nie je. Potom som papier zahodila...POD STOLÍK! ,,To nie je moje," ohradila som sa a hodila mu to naspäť. ,,Je, je to tvoj rukopis," usmial sa. Nadvihla som obočie vyššie. ,,Videl som ako píšeš zoznam potravín, keď ma tvoja teta ošetrovala. Rovnaké tučné písmo," škeril sa. ,,Really? You don´t say." Konečne sa podávala polievka. Namrzene som ju chlípala. ,,No tak...Nechcel som ťa nahnevať," smutne a krásne sa na mňa pozrel. ,,Pri jedle sa nerozpráva," odsekla som, ,, pána Angličana to nenaučili?" Zasmial sa. Sklopila som zrak do polievky. Zvyšok sme zjedli mlčky. Po obede som okamžite vyrazila z jedálne. ,,Počkaj!" kričal za mnou. Našťastie chatu poznám lepšie. Jeden krok do boka a ocitli ste sa za stĺpom, ktorý ste nevideli ak ste sa neprizreli bližšie. Harry okolo mňa preletel ani si ma nevšimol. Vošla som do izby. Zobrala som papier a začala písať. V hlave som sa upokojovala je to len do školy. Sloh je povinný nemôžem ho nechať tak. Písala som a písala. Ani na večeru som nešla. Na dvere mi prišla zaklopať babka. Vraj sa bála čo mi je. Povedala som, že sa učím. Doniesla mi teda večeru. Na výber boli párky alebo kakaový závin s mliekom. Ja som si vybrala závin. Písala som až do neskorej polnoci, keď už sa mi pred očami zahmlievalo. Zívala som ostošesť. Mala som už 30 strán! Nemohla som to mu uveriť. Usmiala som sa a prezvonila Rišovi. Nakoniec som vliezla pod perinu a okamžite zaspala. Posledný deň pobytu som sa rozhodla stráviť von. Na (ne)šťastie som stretla Harryho. Plánovala som si ísť skoro ráno zabehať. Napriek tomu, že som šla spať o polnoci som vstala už o šiestej, lebo som bola nezvyčajne svieža. Obliekla som si legíny, dlhšie bielo modré pásikavé tričko s krátkymi rukávmi a bežecké sivo zelené botasky. Vlasy som si zopla do chvosta a vybehla som na čerstvý vzduch. ,,Aj ja rád behávam," ozvalo sa za mnou. Otočila som sa. Harry vo voľnom tričku, šortkách a bežeckých topánkach vyzeral krásne. Takmer mi to vyrazilo dych. Z tmavých kučier mu ešte kvapkala voda, asi si ich umýval. Prinútila som sa odvrátiť zrak. ,,Dobré ráno," zaželala som mu a rozcvičila sa. Cvičil so mnou. Do uší som si dala slúchadlá a zapla Taylor Swift. Cítila som ako pristúpil zozadu a vytiahol mi slúchadlá z uší. Zamračila som sa naňho. ,,Myslel som, že by sme si mohli zabehať spolu." ,,Načo? Myslel si zle. Dnes večerodchádzam a chcem si tu tento posledný deň užiť," odvrkla som. ,,Takže ty nie si odtiaľ to?" zatváril sa vážne sklamane. Pokrútila som hlavou. ,,Ale..prečo si potom tu? Na prázdninách,alebo?" ,,Liečim si otras mozgu," vysvetlila som. Vyprskol do smiechu. Dala som sa do klusu. ,,Prepáč, prepáč, len máš zmysel pre humor," dobehol ma. ,,To je pravda," vyštekla som. ,,Ou...to som nevedel. Tak aspoň ako sa voláš?" Váhala som. ,,Klaudia Silverová." ,,Teším ma Klaudia ja som Harry," podávala mi ruku. ,,Ja viem," pridala som a ruku ignorovala. Vlastne som ignorovala všetky jeho ponuky na rozhovor. Po hodine a pol sme sa vrátili do chaty. Ja som sa prezliekla, umyla, naraňajkovala a pobavila. Večer asi hodinu pred odchodom som zapla facebook. Nová žiadosť. Harry Carl Ton. Vzdychla som si. Akceptovala som žiadosť. Našťastie nebol prihlásený. Keď som ho videla naposledy, šli s mamou do hotela vyššie na bazén. O pol ôsmej prišla mamina. Naložili sme batožinu do auta a mamina zostala ešte na kávu s babkou a tetou. Ja som vychutnávala čerstvý vzduch. Z kopca som videla 2 osoby. Harry s mamou sa vracali do chaty. Nechcela som sa s ním stretnúť. Či som chcela alebo nie bol milý. ,,Ideme, moja," zahlásila mamina. ,,Nie!" vyhŕkla som trochu neuvážene. ,,Oh..cez prázdniny tu môžeš prísť znova," zasmiala sa babka a objala ma. Rovnako aj teta. Vyprevadili nás von, akurát vtedy keď sa do chaty rozhodli vojsť Carltonovi. ,,Dobrý deň, ahoj," pozdravil nás Harry aj jeho mama. ,,Ach, dobrý deň, ty ho poznáš?" spýtala sa ma mama svojim typickým tónom, čo sa týka chlapcov. ,,Poznáme sa trochu. Priviedla k nám pomoc, keď sme sa stratili," vysvetlil Harry sebavedomo. Mamina sa nasilu usmiala a vykročila k autu. ,,Dúfam, že sa ešte stretneme," zašepkal keď som prechádzala okolo.

V nedeľu poobede mi prišla správa o Terrie aby som si zobrala plavky a šla k nej. Vyrazilo mi to dych. To vážne? Odpísala, že nežartuje a tak som sa poobede okolo pol štvrtej autobusom zviezla k nej. Privítala ma v krémovo ružových bodkovaných plavkách, čiernych žabkách a žiarivým úsmevom. V jej izbe som sa prezliekla do modro bielych pásikavých plaviek a na temene urobila drdol. Spolu sme sa šantili v novučičkom bazéne s dvomi vodnými tryskami. Terrie nafúkla ružovú plážovú loptu a žlto zelený matrac. Do pohárov sme naliali višňovú kolu, dali sme tam ľad a ozdobili ju farebnými slamkami, dáždnikmi a narezaným ovocím ako jahoda, kiwi ,ananás a pomaranč. Potom sme spoločne sedeli na schodoch, ktoré vedú do bazéna,pili a rozprávali sme sa. ,,Povedz mi kto je ten chalan,ktorého si si včera pridala na facebook," vyzvedala Terrie. ,,Och..len jeden chalan, angličan, ktorý sa stratil v Tatrách," zasmiala som sa. ,,Je rozkošný a chodí na Harrow!!!" ,,Čože?!" vyprskla som. ,,No..áno nečekla si si jeho profil?" ,,Nie,čo?" Toto nemôže byť pravda. Teda šanca, že ma prijímu na Harrow je 20% ale aj tak. Prečo na HARROW? Prečo ja? Prečo som začala písať ENGLISH DREAM? ,,Inak som rada, že zase píšeš," usmiala sa na mňa Terrie. Za deň totižto stihla prečítať English Dream na slovenčinu, ktorý aktuálne prekladám do angličtiny. Chcem to aspoň skúsiť...Ale prečo Harry Carlton?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tess Tess | E-mail | Web | 25. června 2012 v 18:36 | Reagovat

Děláte designy na přání? :)

2 Tess Tess | E-mail | Web | 27. června 2012 v 16:18 | Reagovat

Ok, uděláš mi ho prosím? :) Mám Ti napsat jak to má vypadat do mailu, nebo sem?

3 Tess Tess | E-mail | Web | 27. června 2012 v 16:38 | Reagovat

I když tak přemýšlím, že si zatím design udělám sama a až bude okoukaný, napíšu Ti. Už ho mám skoro hotový a moc se mi nechce ho nevyužít :).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama