English Dream/3

4. června 2012 v 20:39 | Mrs.Storm |  3.Kapitola English Dream

Už ani čiarka či?
,,Čo si dáš Klaudy?" oslovila ma Ryšavá familiárne. Vyvalila som na ňu oči. ,,Nič," pípla som a obzrela sa za vystrašenou Terrie, cmúľajúcu zelenú slamku. ,,Och, na slečnu Janíkovú som skoro zabudla," zasmiala sa Ryšavá a kývnutím zavolala Terrie k stolu. Fajn, trpieť aspoň nebudem sama. Terrie si prisadla a okusovala slamku. Kopla som ju pod stolom do lýtka. Vyplašene na mňa zazrela. ,,Som rada, že ťa opäť vidím Klaudia. Ako sa ti darí v škole?" opýtal sa ma dobre známy hlas pani Sovákovej. ,,Ehm..ehm...," nevedela som sa vykoktať. Ryšavá odpovedala pokojne za mňa. ,,Je veľmi šikovná a vynaliezavá." Slovo vynaliezavá veľmi zdôraznila. Cítila som sa dosť divne. Sováková sa usmiala. Okolo stola panovalo trápne ticho. Najväčšmi ma znervózňoval pokojný Ryšavej úsmev. Čašníčka doniesla plnú tácku káv a koláčov. ,,Hm...tiramisuu," zatiahla Sováková a oblizla sa. Zvyšnú polhodinu sme s Terrie pozorovali ako tieto dámy jedia, pijú a občas prehodia niečo ako: ,,Videli ste tú oranžovú kabelku v tom butiku na námestí?"
-celý článok-

S Terrie sme sa chystali na odchod. Nesmelo som prehodila: ,,Prepáčte, my už budeme musieť odísť..." Ryšavá na mňa okamžite vrhla pohľad. ,,Oh, ešte som chcela aby si sa so mnou prešla po parku. Je nádherný. Terezka môže ísť domov a povedať, že si s profesorkou. Určite nebudú namietať. A sľubujem, že ťa nezdržím dlhšie ako polhodinku." Nasucho som preglgla. Prikývla som na znak súhlasu a vrhla na Terrie zničujúci pohľad. Pred odchodom mi pošepla, že ma počká na stanici metra a vraj si mám dať pozor na červené jablká. Jasné príbeh o snehulienke. Ibaže Ryšavá nevyzerala ako ježibaba a ja už vôbec nie ako snehulienka a môj princ bol niekde za horami za dolami. Po krátkej rozlúčke s bývalou profesorkou a neznámou ženou som s vydala spolu s nenávidenou slovenčinárkou do parku, opačným smerom akým kráčala skľúčená Tereza. Kráčali sme rýchlo a mlčky. Zdalo sa, že Ryšavá sa v Prahe vyzná. Ozaj, napadlo ma to až teraz, čo ju do Prahy priviedlo v rovnakom čase ako som sem pricestovala ja? Park bol naozaj krásny, plný kvetov a zelene. Presne také miesto aké s Rišom obľubujeme. Profesorka našla voľnú kamennú lavičku. Sadla si. Ja som si sadla vedľa nej. ,,Tak čo Klaudia...Nechcela by si mi niečo povedať na tú trojku? Alebo dvojku z odpovede? Alebo na môj prístup? Hmm? No ták?" nabádala ma profesorka. Pevne som zovrela pery. Cítila som ako sa červenám. Pokrútila som hlavou. ,,Nechcem vám povedať absolútne nič," povedala som pevne. ,,Dobre, tak začnem ja. Začnem tvojou vynaliezavosťou. Aké bolo použiť ťahák na mojej hodine?" Zalapala som po dychu. Krvi by sa mi nedorezal. Očervenela som ešte viac. Ani neviem ako to zo mňa vyletelo, ale povedala som: ,,Skvelý pocit. Naozaj úžasný." Vzápätí som zatúžila po priložení ruky k ústam, ale neurobila som to. Nemala som sa za čo hanbiť. Bola to pravda. Možno drzá, ale bola. ,,Pocit vzdoru, že?" spýtala sa ma Ryšavá. Zamyslela som sa. Istým spôsobom áno. Nebolo to len o tom, že som sa nestihla naučiť. Bol to akýsi typ vzdoru. Pomaly som prikývla. ,,Myslela som si. Ale aj tak to bolo od teba nečestné...Ale neraz som aj ja použila ťahák, preto ti to pre dnešok odpustím. Ale vážne len pre dnešok," usmiala sa Ryšavá. ,,Čo tým sledujete?" nedalo mi. ,,Nič," odpovedala nevinne. Nechcelo sa mi s ňou hrať ako s malým deckom. Pozrela som na ňu a nadvihla obočie. Vzdychla som si. Fajn ak chce táto žena vedieť čo si myslím, tak nech vie. Hlavne nech som už pri Tereze a potom v pondelok pri Rišovi, ktorý mi chýbal z minúty na minútu stále viac. ,,Dobre, tá dvojka z odpovede sa ešte dala pochopiť, urobila som chybu, banálnu, ale predsa. Ale ako my môžete dať trojku zo slohu, do ktorého som vložila maximum?!" zvýšila som hlas. Bola som veľmi nahnevaná. ,,Písanie je niečo, čo ma napĺňa...Áno, možno v tom nie som nejaká perfektná, ale podľa profesorky Sovákovej píšem krásne. A toho sa budem držať!" dokončila som a uprene hľadela na holuby. ,,Pani Sováková je už postrašia dáma. Nemala čas zapodievať sa niekým kto vie aspoň obstojne písať. Mala dosť takých žiakov, ktorý zo slovenčiny nevedeli nič. Preto ti možno povedala, ako úžasne píšeš. No, pravda je, že si často tvoje práce len prebehla očami a skontrolovala pravopis. Ja si tvoje práce čítam pozorne. Nepíšeš zle. Máš v sebe spisovateľskú iskru, ale všetko je to príliš rozhádzané, prečačkané a chýba tam vlastná myšlienka a fantázia. Máš sa ešte veľa čo učiť," venovala mi povzbudzujúci úsmev. Celý čas som mala ústa otvorené dokorán. Do očí sa mi tisli slzy a moje spisovateľské ego ak ešte nejaké po Ryšavej prednese zostalo, malo veľkosť hrášku. Vyskočila som na rovné nohy a bez pozdravu sa rozbehla naprieč Prahou. Túlala som sa vyše polhodiny. Túlala a plakala. Premýšľala nad všetkým možným len nie nad Ryšavou... Keď som zistila, že som sa stratila, našla som prvú autobusovú zastávku a sadla si na lavičku. Zavolala som Terrie a s plačom jej oznámila, že netuším kde som, ale nech príde a samozrejme som jej nadiktovala názov zastávky. Terrie prišla o 10 minút autobusom označeným číslom 15. Keď ma zbadala uplakanú vydesila sa ešte väčšmi ako keď ma počula. Spoločne sme mlčky počkali na ďalší autobus. Tentoraz to bola 2, ktorá nás odviezla na zastávku blízko metra. Metrom sme sa dostali až na konečnú zastávku a odtiaľ peši asi štvrť hodiny k Denise. Cestou som jej vyrozprávala môj rozhovor s Ryšavou a moje pocity. ,,To bolo to najhoršie čo som zažila Terrie. Už v živote nenapíšem ani čiarku!" Terrie sa ma samozrejme snažila presvedčiť,že nemám robiť somariny, ale ja som bola rozhodnutá. Hneď ako som sa vrátila z Čiech sadla som si k notebooku. Celý priečinok s označením Stories (Top secret-Kaťa nehrab sa tu) som vymazala. Potom som prešla ku zásuvke a vytiahla z nej zápisníky a rôzne zdrapy papierov. Všetko som nahádzala do jednej tašky a vyhodila do koša. Moje dni boli prázdne. Zväčša som sedela pri facebooku a twitteri, prezváňala Rišovi, venčila Maxa, utrácala vreckové na oblečenie, pizzu a iné somariny. Jedného dňa ma však Rišo spolu s Terrie predsa len vytiahli na korčule. Protestovala som ako som len mohla. Korčule milujem, ale korčulovať sa neviem. Nejde mi to tak dobre ako Rišovi. Bol však tak milý a zhovievavý, že celý čas korčuľoval okolo mňa, dával mi rady a dával tiež pozor aby som nespadla. Bol to celkom príjemný deň. V škole sa Ryšavej vyhýbam oblúkom. Na jej hodiny sa poctivo pripravujem, aby som nemusela použiť žiaden ťahák. Sloh sme od poslednej úvahy o smútku nepísali, za čo som veľmi vďačná. Od Prahy prešiel mesiac. Písanie mi chýba, ale zároveň mám viacej času venovať sa jazykovke a gitare. Teraz sa učím If we were a movie od Miley Cyrus. Celkom mi to ide. Začala som si písať denník. Denník je niečo také nezáväzné. Nie je to ako písanie poviedok. Raz za deň tam načarbem 3 vety a som spokojná. V utorok som mala jazykovku na ktorú som sa ako zvyčajne vybrala s Rišom a Terrie. Rišo a Terrie sú o ročník vyššie ako ja. Dnes som si ako zvyčajne sadla do svojej lavice pri okne v triede slečny Krížovej. Bolo nás len zopár v približne v rovnakom veku ako ja. So všetkými som dokonale vychádzala okrem slečny dokonalej, Kristínky Bartekovej. Aj pri nej som sa tvárila ako skvelá kamoška, ale obidve sme sa neznášali. Navyše sa páčila Rišovi. S Terrie sme vracali pri pohľade na nich dvoch. Najhoršie bolo, že Kristínka z neho robila úplného hlupáka. Ponižovala a ničila skutočného Riša. Ale to som odbočila od témy. Tak, sedela som a čakala lektorku. Ako zvyčajne prišla v dokonalom outfite a s úsmevom na perách. Potom čo sme prebrali predprítomný čas a vypočuli listening nás ešte zdržala aby nám oznámila dôležitú správu. ,,Chcela by som vám priblížiť možnosť štúdia na Harrow House International College v Anglicku. Cenu na rok nájdete na tomto papieriku." Podala nám ho. Suma bola vážne vysoká až závratná. Naprázdno som preglgla. Štúdium na Harrow House bol snom každého. Bola to prestížna anglická internátna škola. Štúdium angličtiny PRIAMO v mojom vysnívanom Anglicku by bol pre mňa veľký prínos. Je však jasné, že toľko veľa peňazí nenaškriabem. ,,Samozrejme naša škola ponúka aj možnosť ako by som to povedala...Vyhrať štúdium dokonca až na 2 roky!" začala s nadšením. Spozornela som. ,,Máte mesiac na odovzdanie krátkej knihy v rozsahu minimálne 5 kapitol po 5 strán na tému Môj Anglický Sen, samozrejme v angličtine. Víťaz dostane ešte aj 250 eur ako vreckové. Môžete ísť.Otázky na budúcej hodine, prepáčte ponáhľam sa k zubárovi," zakončila rýchlo. V hlave sa mi už rodili nové myšlienky. Už ani čiarku, či?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Maddie Maddie | Web | 4. června 2012 v 20:46 | Reagovat

Ahoj, asi patríš k tým ľudom, ktorí ked uvidia reklamu, bez milosti ju zmažú. Je to iba pár sekúnd čo si ju prečítš, tak prosím :) Nedávno som si založila RPG blog zameraný na istú krajinu v Afrike - Tanzániu. Vytvoríš si postavu podla vlastných predstáv, môžeš jej dať akúkoľvek históriu, profil, fotku atd. a hrať za nu v špeciálne vytvorených miestnostiach (napríklas Safari :) Popritom sa zoznamuješ s novými ludmi a spoznavas virtualnu Tanzaniu :D Ak ťa táto ponuka aspoň trochu zaujala, navštív blog a uvidíš viac :)

2 Faint Faint | Web | 7. června 2012 v 13:58 | Reagovat

joj moja zlatá normálne mi je jej ľúto..Viem ako sa cíti raz ma skritizovali na jednom fóre a vtedy som myslela že už nikdy viac nebudem písať. Našťastie som tú chybu neurobila a píšem ďalej veď to by bolo ako by som nepila alebo nespala...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama