Slečna Codding

4. února 2012 v 17:45 | Debby |  2.Kapitola
Hope

Po udalostiach včerajšej noci sa Destiny cítila zvláštne. Napriek tomu vstala a rozhodla sa vyraziť vonku aby sa o tom všetkom porozprávala s Hope. Hope je najlepšia kamarátka Destiny. Nevideli sa už takmer mesiac. Destiny posledný mesiac nevychádzala z domu ak sa neráta výber pošty, potraviny a požiarne schodisko. Kým jej šialená teta v kuchyni umývala riad (skôr ho rozbíjala),Destiny napísala Hope smsku. Okamžite odpísala. O dvanástej sa stretnú v Boston Common a pôjdu na nákupy aj do obľúbeného Starbucksu. ,,Destinyyy okamžite sa pod najesť!" Teta ziapala na celý byt. Neznamená,že keď je ona hluchá tak aj ja! Pomyslela si Destiny. Postavila sa a s pocitom nechute čo zas teta pripravila na raňajky.
Celý článok



Nejaké tvrdé hrianky alebo zoschnuté cereálie a mlieko po záruke. Na okrúhlom stole uprostred kuchyne na hromade časopisov stáli 4 čokoládové muffiny a v šálke pomaľovanej kvetmi bola voňavá káva. Destiny na túto parádu,ktorú bežne jedávala len v kaviarni vyvalila oči. ,,Ty si peikla a robila kávu?" opýtala sa neveriacky. ,,Čo sa ti stalo?"
,,Čo?Neotravuj! Jasne,že nie. Doniesla to stará Coddingová. Vraj to piekla pre synovca,ale neprišiel tak k tomu v termoske ešte doniesla kávu. Tam je tá termoska.Tá modrá. Potom jej ju máš odniesť," frflala teta. Tresla tanierom a ako vždy s miskou chipsov si zasadla k telenovele. Destiny sa lačne pustila do muffinov a kávy. Stará Coddingová nebola taká stará ako o nej hovorila teta. Bola to stará dievka,50-ročná nízka slečna s milou tvárou,ku ktorej Destiny veľmo rada chodila na čaj. V tomto paneláku bola jediná normálna. Oproti nej sa na stoličke objavilac hlpatá guľa menom Brutus. Destiny s plnými ústami skamenela. Včerajšok.Noc. Bol to iba sen? Veď mačky nerozprávajú. ,,Ale rozprávajú zlatko,tie vybrané. A čo sa napchávaš daj aj mne!" Destiny sa už neobťažovala ani zvriesknuť alebo inak dať najavo svoje zdesenie. Len vypliešťala oči.Vypľula zvyšky muffinov schamtla termosku,bundu a tašku a utekala na šieste poschodie. Ako šialená stláčala zvonček s nápisom Codding.Otvorila slečna Codding v tmavoružovom župane,huňatých hnedých papučkách a s modrými natáčkami v svetlohnedých vlasoch popretkávaných šedinami. Okolo nôh sa jej motala sivo-čierna mačka a jantárovými očami si prezerala návštevničku. ,,Zlatko,čo sa deje? Prepáč,ale bola som si ešte trochu zdriemnuť aj tuto s Josie," zatiahla slečna Codding. ,,Ppprečpáte...ja neviem..hm..Priniesla som vám tú termosku," koktala Destiny. ,,Ale zlátko...ty si zlatučká..chutili ti muffinky? Hádam tu nebudeš stáť. Poď dnu...dáš si so mnou doobedňajší čajíček," pozývala ju . Destiny vošla bez slova a obzerala sa. Už to tu poznala bola tu viackrát. Dlhá chodba s fialovým kobercom,zarámované rodinné fotografie pozdĺž bielej steny,palma v žltom kvetináči v rohu a tmavé dvere vedúce do obývačky. Slečna odišla do malej kuchynky zariadenej vo vidieckom štýle a Des sa zatiaľ usadila na mäkkučkej kožennej pohovke. Josie ju pozorvala s parapetnej dosky. Po tom čo videla Bruta rozprávať jej už pohľad na mačku nebol práve najpríjemnejší. Slečna sa vrátila s podnosom a so šálkami. Čaj príjemne rozvoniaval. ,,Ďakujem," pípla. ,,Čo ťa takto vystrašilo? Pokojne mi to povedz mne to môžeš povedať..." vyzvedala slečna. ,,Jáá...,"začala som. Prerušil ma zvonček. ,,Och ospravedlň ma," precedila slečna Codding cez zuby a šuchtala sa k dverám. Destiny naučili,že nemá počúvať cudzie rozhovory tobôž nie,keď je na návšteve. Ale na ospravedlnenie činu Destiny,potrebovala ísť na záchod. Vedela presne kde sa záchod nachádza. Blízko dverí hneď vedľa spálne. Slečna Codding stála vo dverách. Hovorila ticho,nahnevane a náhlivo. ,,Vravím ti ,že nie teraz keď tu je ona! Potrebujem ju spracovať!" Druhý hlas,ženský a chladný,sa ozval tiež: ,,Nechápem ťa. Strašne ti to trvá! Mala by si si pohnúť. Okrem toho čo mám robiť s tovarom?" ,,Niekde ho vylož! Vynájdi sa nie? Počula som,že Thomson si tu niekde otvoril nejaký zapadákov kde predáva tie svoje odporné ryby. Nesťažujem sa dáva mi zľavy tuto pre Josie. K veci!Zlož to v jeho predajni. Ak bude robiť problémy povedz nech mi zavolá. A teraz sa strať!" Žena si odfrkla. ,,Ako povieš Merilyn." Destiny preglgla. Čo sa to deje. Hneď ako slečna Codding zavrela dvere, Destiny sa ukryla za stĺp. Slečna sa šuchtala do obývačky. Destiny sa chystala utiecť. Z tohto blázinca preč. Do Boston Common za Hope. Josie,tá odporná mačka,jej zaprskala pri nohách. Slečna zakričala:,,Josie?? Zlatíčko čo je kdesi?" Buď teraz alebo nikdy.Destiny vyrazila schamtla bundu a tašku a zabuchla dvere. Našťastie výťah bol o poschodie nižšie,takže Destiny stihla stlačiť tlačidlo a kým sa slečna došuchce bude už na dvojke. Náhlivo nastúpila stlačila tlačidlo ,ktoré označovalo prízemie a dvere sa s cinkotom zavreli. Destiny sa oprela o stenu a vydýchla. Zase nejaké čudné veci...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 black Jackie black Jackie | Web | 4. února 2012 v 18:02 | Reagovat

máě pěkný blog:) nechceš spřátelit?

2 Charlie Charlie | Web | 4. února 2012 v 18:07 | Reagovat

Moc hezké ... :)

3 black Jackie black Jackie | Web | 4. února 2012 v 18:36 | Reagovat

supr:) v čem děláš grafiku? PF?

4 black Jackie black Jackie | Web | 4. února 2012 v 18:47 | Reagovat

Fakt? na mě je v PS nějak moc čudlíků a strašně mi to zpomalovalo počítač.:( sice nevim proč,, ale pak se s tím nedalo nic dělat..:P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama