Nezvyčajné

4. února 2012 v 17:45 | Debby |  1.Kapitola

Nezvyčajné


Kde len dala tie slúchadlá? Alebo štuple? Hocičo,čo by si mohla napchať do uší aby nepočula tie príšerné zvuky telenovely a umelý smiech jej tety. Ako sa pri tom dá pracovať? Ako môže napísať najnovšiu kapitolu jej románu Mesačné srdce? Každú sekundu počuje niečo ako Rodrigo vráť sa! Paloma, prečo?
Vykukla von oknom. Túžila sa ísť prejsť,ale vonku bolo mínus päť,tma a vietor. A predstava,že sa má odtrhnúť od knihy,v ktorej vykresľuje malebnú prírodu a vstúpiť do toho hlučného,špinavého Bostonského života ju nijako nelákala. Už len pohľad na požiarne schodisko, na ktorom sa ešte udržalo kvapky z popoludnajšieho dažďa jej nerobilo dobre. Okrem toho vždy, keď bola sama všetko sa jej vrátilo. Udalosti minulého mesiaca ňou otriasli a len ťažko sa spamätávala.
Celý článok.


Opäť si sadla na k písaciemu stolu a nečujne klepala do notebooku. Medzi škárou vo dverách,prekĺzlo bielo-ryšavé,huňaté stvorenie a priplížilo sa k stolu. Jagavými očami sa zvedavo pozrelo na Destiny. V halve sa mu preháňali najrôznejšie mačacie myšlienky nevhodné na to aby sme to tu napísali. Destiny vrhla pohľad na Bruta. ,,Ach,ty odporná bytosť! Zmizni!" Brutus na ňu vrhol lenivý pohľad a namiesto toho vyskočil na parapetnú dosku a zvedavu sa na ňu pozeral. ,,Na toto vážne nemám nervy! Neznášam ťa!Chápeš? Heš!" Kniha letela izbou a veľkým oblúkom minula vytešeného kocúra. Des sa nasilu usmiala a vrátila sa ku knihe. Oči ju štípali a videla rozmazane. Usúdila,že je čas prestať. Dokončila poslednú vetu a s povzdychom zavrela notebook. Zvyčajná večerná hygiena a konečne spánok. Popritom si musí ešte vypočuť všetky tie pripomienky milovanej tetušky ako:Zavadziaš! Prisahám, že keď neuvidím čo sa stalo s Guadalupe tak do teba hodím hranolku! alebo Nemôžem to splachnúť tichšie? Vytúžená časť dňa. Ležanie v posteli na mäkkučkých vankúšoch,prikrytá v tme a na okno dopadajú kvapky dažďa a dokonca vidieť kosáčik mesiaca nad tým odporným supermarketom. Štyri labky z ľahka dopadli na posteľ. Brutus sa pretiahol a chystal si ľahňúť. ,,Oooo to teda nie! Vypadni!" soptila Destiny. ,,Počúvaj,teraz už vážne! Nerozkazuj mi čo mám robiť jasné?!" ozvalo sa z tmy. Destiny sa preľaknuto pozrela na to miesto odkiaľ približne vychádzal hlas. Sedelo to len na to miesto, kde sedel kocúr. Ale kocúr?! ,,To čumíš čo? Vážne som to už nemohol vydržať! Buzeruješ ma deň i noc!" opäť ten hlas sprevádzaný huhňavým zvukom,ktorý nápadne pripomínal smiech.

Destiny sa zadívala do tmy. Niečo čo pripomínalo smiech utíchlo. Usúdila,že bude musieť navštíviť psychiatra. Prikryla sa perinou a zatvorila oči.
***********
Sedela na kraji požiarneho schodiska. Nenávidela tú novú uniformu. Nie lenže jej v nej bola zima,dokonca bola príliš nepraktická. Odhrnula si z čela husté čierne vlasy a pozrela sa pootvoreným oknom do malej izbietky. V posteli hlasno chrápala jej kamarátka. Hope sa zaškľabila:,,A vraj nechrápe,"šepla potichu. V izbe bola poriadna tma. Pás na zemi,ktorého zdrojom bola pouličná lampa jej nestačil na to aby našla toho kocúra. ,,Brutus!" sykla do tmy. Žiadna odpoveď. Kde je Kontrola strážcov teraz? Prebleslo jej mysľou. Toho kocúra by trebalo poriadne potrestať. ,,Nezabúdaj,že viem čítať myšlienky," prehovoril jej do ucha. Mykla hlavou a narazila do okennej tabule. Opäť ten huhňavý smiech. ,,Prestaň!" zafňukala Hope. ,,No...prejdiime k téme. Práve som si pokojne driemal.Musíš chodiť v takúto neskorú hodinu?" Brutus si lenivo prezrel pazúry na ľavej labke. Hope preglgla a potlačila túžbu zhodiť ho zo schodiska,pretože dobre vedela,že táto mačka ma viac než len 7 životov. ,,Je čas jej to povedať," povedala napokon. ,,Ja viem...Už som začal," pretiahol sa kocúr. Hope vyvalila oči a skríkla: ,,Čože?!" Neskoro si uvedomila,že mala halsitosť nastaviť na minimum. Destiny v posteli sa pomrvila a otvorila oči. ,,Ooo nie! AAAAA! " Hope z ešte väčším výkrikom letela dolu požarným schodiskom a spadla rovno do obrovskej mláky plnej blata. Z okna sa vyklonila Destiny a odvážnym hlasom zvolala:,,Kto ste?! Halooo! Kto je tam?" Vedľa nej zazrela Hope siluetu kocúra. To on ju zhodil. A čo to vravel? Že už začal? Musí zmiznúť. Ale ako? Lietať nemôže . Krídla mala premočené a hnedé a aj nová uniforma pred sekundou biela bola teraz hnedá. Destiny zmizla.Asi šla po baterku. To je príležitosť. Postavila sa na štyri a rýchlo liezla preč. Avšak predsa na ňu dopadol lúč baterky. Za sebou počula hlasy:,,Hej stojte!" Rýchlo však zmizla v diere odkiaľ prišla.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama